Telesne vyčerpaná, unavená, zničená, no vnútorne obohatená, spokojná a s deťmi do sýtosti vybláznená... Takéto pocity ma napĺňali niekoľko minút po ukončení spoločne prežitých táborových dní.

Každý deň si niesol vlastné zážitky, jedinečné okamihy, skrátka, bol pretkávaní detským čarom. Tento tábor sme pripravovali a organizovali animátori v inom zoskupení ako doteraz. Aj to bola vlastne skúška dôvery a nieslo to kúsok odvahy, spoločne sa do toho pustiť. Noví animátori nevedeli, do čoho idú, čo ich čaká... No o to väčšia bola radosť, keď sme to vzájomnou pomocou zvládli.

Tábor sa niesol v duchu záchranárov. Rôznymi aktivitami počas piatich dní sme deti učili základným vlastnostiam a prednostiam každého správneho záchranára. Napríklad, v pondelok formou stopovačky. Utorok bol o čosi výnimočnejší deň, keďže nás čakala túra do Vysokých Tatier- na Hrebienok. Výstup si užívali všetci, od tých najmenších až po rodičov. V stredu sme deň odštartovali tvorivými dielňami, ktoré napokon chytili aj samotných chlapcov. Nesmelo chýbať športové popoludnie, kde sa vrcholom celého dňa stalo hádzanie balónov naplnených vodou. Štvrtok sme začali popoludňajším programom, ktorý pre deti znamenal množstvo hier a súťaží. Večerný program priniesol taktiež jedinečné chvíľky, ktoré boli sprevádzané ochutnávkou jedál, až po test z geografie. A potom už nezostávalo nič iné, ako deťom splniť táborový sen, ktorým bola nočná hra. Po nej zaspávali s oveľa slastnejším úsmevom na tvári. A aby sme dokonalú radosť detí v posledný deň znásobili, mohli si vyskúšať, aké to je byť záchranárom- horolezcom na horolezeckej stene v CVČ.

Prežívať radosť spolu s deťmi počas týchto piatich dní, bol neopísateľný zážitok. Tábor nie je len o naplánovaných aktivitách, samozrejme, na týchto pevných základoch stojí, ale dokonalosť mu dodávajú neočakávané okamihy... Dennodenné florbalové zápasy až do úplného vyčerpania, výskanie detí počas nočnej hry a upokojovanie animátormi, že všetko bude v poriadku. Nočné chrápanie detí, či nekonečná radosť z detských tvárí, keď ich zasiahne voda z prasknutého balóna. A to je len zlomok toho, čo som spolu s ostatnými animátormi tieto dni prežívala.

No najkrajšie momenty boli tie posledné... keď sa deti pýtali, či tábor bude aj budúci rok... keď nás srdcervúco objímali... keď ich už rodičia držali za ruky a oni stále obracali svoj zrak na nás... 

Erika Kušnírová

Tábor 2016