Cirkevný pohreb je poslednou službou zosnulému, pri ktorej sa Cirkev s pozostalými modlí za jeho dušu. Preto pri cirkevnom obrade ani pred ním, ani po ňom nemajú miesto žiadne nekresťanské zvyky, ktoré sa, žiaľ, ešte udržiavajú. Pri takýchto obradoch nemá miesta občianska rozlúčka, pretože tá vznikla za totality ako vnucovanie štátnej moci a jej cieľom bolo ateizovať spoločnosť, odvádzať ju od náboženských obradov. Ani dnes táto rozlúčka nemá iný nádych, preto si ju veriaci kresťania nežiadajú. Pri pohrebných obradoch nemá miesto ani „odpytovanie zosnulého”. Pri pohrebnom obrade však možno predniesť rozlúčkové prejavy. Cirkevné predpisy vo schválenej knihe Pohrebné obrady hovoria, že to má byť v závere pohrebu nad hrobom. Toto miesto je totiž to najlepšie pre poslednú rozlúčku od spolupracovníkov alebo iných známych. Pozostalí, ktorí vybavujú pohreb, prídu na farský úrad nahlásiť pohreb, kde oznámia termín a čas pohrebu, ktoré sú už dané pohrebnou službou v Dome smútku. Je potrebné, aby pozostalí priniesli na farský úrad „List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí“. Tento list musí byť čitateľný a musí byť na ňom originálna pečiatka z matričného úradu. Po pohrebnom obrade sa údaje o zosnulom zapíšu do matriky. Kňaz informuje kostolníka o zvonení. Zväčša sa zvoní každý deň od nahlásenia úmrtia až do pohrebu, a to dopoludnia o 9.00 hod. a popoludní o 16.00 hod. Zvonenie nás má zvolávať na modlitbu za spásu duše zosnulého člena našej farnosti.