Kristus ustanovil sviatosť pokánia pre všetkých hriešnych členov svojej Cirkvi, predovšetkým pre tých, ktorí po krste upadli do ťažkého hriechu, a tak stratili krstnú milosť a ranili cirkevné spoločenstvo. Sviatosť pokánia im ponúka novú možnosť obrátiť sa a znovu získať milosť. Cirkevní otcovia predstavujú túto sviatosť ako „druhú (záchrannú) dosku po stroskotaní, ktorým je strata milosti“.
Sviatosť pokánia, ako všetky sviatosti, je liturgickým slávením. Riadnymi zložkami slávenia sú: kňazov pozdrav a kňazovo požehnanie, čítanie Božieho slova na osvietenie svedomia a na vzbudenie ľútosti, povzbudenie k ľútosti, spoveď, ktorou sa uznávajú hriechy a vyznávajú sa kňazovi, uloženie a prijatie pokánia, kňazovo rozhrešenie, modlitba poďakovania a prepustenie s kňazovým požehnaním.
Vyznanie hriechov kňazovi je podstatnou časťou sviatosti pokánia. Je potrebné, aby kajúcnici pri spovedi vyznali všetky smrteľné hriechy, ktorých sú si vedomí po dôkladnom spytovaní svedomia, aj keby boli veľmi skryté. Proces návratu k Bohu, nazvaný obrátenie a ľútosť, zahŕňa v sebe bolesť nad spáchanými hriechmi a odpor voči nim, ako aj pevné predsavzatie v budúcnosti viac nehrešiť. Obrátenie sa teda týka minulosti i budúcnosti, živí sa nádejou na Božie milosrdenstvo.
Kto chce dosiahnuť zmierenie s Bohom a s Cirkvou, musí vyznať kňazovi všetky ťažké hriechy, z ktorých sa ešte nespovedal a na ktoré sa rozpamätá po starostlivom spytovaní svedomia. Cirkev veľmi odporúča spovedať sa zo všedných hriechov, hoci to samo osebe nie je nevyhnutné.
„Celá účinnosť pokánia je v tom, že nám navracia Božiu milosť a spája nás s Bohom v dokonalom priateľstve.“ Cieľom a účinkom tejto sviatosti je teda zmierenie s Bohom. U tých, čo prijímajú sviatosť pokánia so skrúšeným srdcom a s nábožnosťou, „zvyčajne zavládne pokoj a spokojnosť svedomia spolu so silnou duchovnou útechou“. Sviatosť zmierenia s Bohom spôsobuje totiž pravé „duchovné vzkriesenie“, prinavracia dôstojnosť a dobrá života Božích detí, z ktorých najvzácnejším je priateľstvo s Bohom.
Iba tí kňazi, ktorí od cirkevnej autority dostali právomoc rozhrešovať, môžu v Kristovom mene odpúšťať hriechy.
Duchovné účinky sviatosti pokánia sú:
- zmierenie s Bohom, ktorým kajúcnik znovu získava milosť,
- zmierenie s Cirkvou,
- odpustenie večného trestu, ktorý si človek zaslúžil za smrteľné hriechy,
- odpustenie, aspoň čiastočné, časných trestov, ktoré sú následkami hriechov,
- pokoj a spokojnosť svedomia a duchovná útecha,
- vzrast duchovných síl pre kresťanský boj.
Individuálne a úplné vyznanie ťažkých hriechov, po ktorom nasleduje rozhrešenie, je jediným riadnym prostriedkom zmierenia s Bohom a s Cirkvou (KKC 1422-1498).
Sviatosť zmierenia je možné v našej farnosti prijať počas rannej a večernej sv. omše. Spovedanie v čase sv. omše o 12.00 hod. zabezpečujú kňazi z vranovského dekanátu. Rozpis je na našej internetovej stránke v kolónke spovedná služba, ako aj na nástenke pri vchode do kostola.
V prvopiatkovom týždni sa spoveď začína ráno o 6.00 hod. a večer pol hodiny pred sv. omšou. V čase sv. omší o 12.00 hod. sa v tom týždni nespovedá.
