Cirkev verí a vyznáva, že medzi siedmimi sviatosťami je jedna sviatosť osobitne určená na to, aby posilňovala tých, čo sú skúšaní chorobou. Je to pomazanie chorých.
„Sviatosť pomazania chorých sa udeľuje tým, čo vážne ochoreli, pomazaním na čele a na rukách olivovým alebo podľa okolností iným rastlinným riadne posväteným olejom, pričom sa iba raz hovoria slová: ,Skrze toto sväté pomazanie a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. R: Amen.´ A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. R: Amen.“
Sviatosť pomazania chorých má za cieľ udeliť osobitnú milosť kresťanovi, ktorý prežíva ťažkosti spojené so stavom ťažkej choroby alebo staroby. Túto sviatosť môžu vysluhovať iba biskupi a kňazi. Na jej udelenie používajú olej posvätený biskupom alebo, - v prípade potreby, kňazom-, ktorý sviatosť vysluhuje.
Slávenie tejto sviatosti v podstate spočíva v pomazaní chorého olejom na čele a na rukách (v rímskom obrade) alebo na iných častiach tela (vo východných obradoch). Toto pomazanie sprevádza liturgická modlitba vysluhujúceho kňaza, ktorou vyprosuje chorému osobitnú milosť tejto sviatosti.
Osobitná milosť sviatosti pomazania chorých má tieto účinky:
-    spojenie chorého s Kristovým utrpením pre jeho vlastné dobro a pre dobro celej Cirkvi;
-    posilu, pokoj a odvahu kresťansky znášať utrpenia choroby alebo staroby;
-    odpustenie hriechov, ak ho chorý nemohol prijať vo sviatosti pokánia;
-    navrátenie zdravia, ak to osoží duchovnej spáse;
-    prípravu na prechod do večného života [KKC 1499-1532].
Kto môže prijať sviatosť pomazania chorých?
Pomazanie chorých sa môže vyslúžiť veriacemu, ktorý sa po dosiahnutí používania rozumu pre chorobu alebo starobu začína ocitať pre chorobu v nebezpečenstve.
Vysvetlenie:
Veriaci, ktorý dosiahol „vek používania rozumu“, je podľa Kánonického práva človek, ktorý zavŕši 7. rok života. Pod podmienkou „ocitať sa pre chorobu v nebezpečenstve“ myslí sa na nebezpečenstvo smrti. Sviatosť pomazania chorých má teda právo prijať veriaci, ktorý ochorel na takú chorobu, pri ktorej je vážne nebezpečenstvo smrti.
Byť „pre starobu v nebezpečenstve“ znamená rovnako nachádzať sa v nebezpečenstve smrti. Sviatosť pomazania chorých môže prijať veriaci, ktorý v dôsledku staroby značne upadá na sile alebo má viac ako 75 rokov.
Táto sviatosť sa môže opakovať, ak chorý po vyzdravení znova upadol do ťažkej choroby alebo ak sa počas trvania tej istej choroby nebezpečenstvo stáva vážnejším.
„Znova upadá do vážnej choroby“ znamená do tej istej alebo inej život vážne ohrozujúcej choroby.
„Ak sa nebezpečenstvo stáva vážnejším“ znamená, že sviatosť možno opakovať keď sa zdravotný stav ešte viac zhoršil, a tak nebezpečenstvo smrti je ešte vážnejšie.
Ak sa zdravotný stav nezhoršil, sviatosť pomazania chorých by nemala byť opätovne udelená skôr ako o 6 mesiacov.
Pomazanie chorých sa nemá udeliť tým, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu.
Pred pomazaním chorých treba pristúpiť k sviatosti zmierenia ( nemusí to byť v deň prijatia sviatosti pomazania chorých) a po prijatí pomazania chorých tiež pristúpiť k sv. prijímaniu.
Táto sviatosť sa udeľuje žijúcemu, nie mŕtvemu človeku.  
Túto sviatosť vysluhujem každý rok v našej bazilike pri liturgickej spomienke Panny Márie Lurdskej 11. februára, kedy slávime Svetový deň chorých, ale tiež na požiadanie kedykoľvek aj mimo kostola, či je to v dome  pri chorom alebo v nemocnici. Ak je sviatosť vysluhovaná doma, je potrebné pripraviť stôl s čistým, najvhodnejšie s bielym obrusom, kríž, sviece, pohár s čistou vodou a malú bielu utierku.