Krst, brána sviatostí, je nevyhnutný na spásu, skutočne alebo v túžbe, ktorým sa ľudia oslobodzujú od hriechov, stávajú sa Božími deťmi a nezmazateľným znakom sa pripodobňujú Kristovi.

Krst je sviatosťou očisťujúceho a posväcujúceho znovuzrodenia v duchu a milosti Ježiša Krista. Právne je to sviatostný akt začlenenia človeka do Cirkvi, v ktorej spásonosný Ježišov život už našiel svoju neporušiteľnú, sviatostne telesnú prítomnosť vo svete ako nový a súčasne najpôvodnejší počiatok ľudstva, ktoré sa previnilo v Adamovi. Povahou krstu je nezmazateľne spečatené začlenenie do sviatostného stelesnenia spásy v mystickom tele Ježiša Krista, t.j. v Cirkvi predchnutej a posvätenej Ježišovým duchom. Na základe tejto skutočnosti nemôže byť krst opakovaný. Pri tomto pojatí krstu je začlenenie do Cirkvi tiež prvým základným pôsobením krstu. Súčasne, za predpokladu dostatočnej dispozície, je krst prostriedkom pre získanie plnosti krstnej milosti. Táto spôsobuje obnovenie starého človeka vo vnútornom získaní Božej milosti a pripodobení sa k smrti a vzkrieseniu Ježiša Krista. Krstom a mocou Kristovho Ducha prítomného v Cirkvi a skrze Cirkev sa toto pripodobenie realizuje, odpustením večných i časných trestov za hriechy. Krst dáva znovuzrodenie k novému životu v Ježišovi Kristovi, a preto bez krstu nemôže byť tento nový život sám o sebe prijatý. Krst ako sviatosť, ktorá uvádza do Ježišovho spoločenstva a ako sviatosť milosti, ktorá je vyjadrená v dejinnej viditeľnosti tohto spoločenstva, je nevyhnutnosťou samotnej Cirkvi ku spáse.

Vysluhovanie sviatosti krstu

Krst sa vysluhuje podľa poriadku, ktorý predpisujú Cirkvou schválené liturgické knihy. Výnimku predstavuje prípad súrnej potreby, kedy sa musí zachovať v liturgii vysluhovania krstu to, čo sa vyžaduje pre platnosť sviatosti (Kan.850 CIC). Spôsob slávenia krstu ako aj jeho prípravy určujú kánony 851-860 CIC. Ide predovšetkým o riadnu prípravu krstenca, rodičov a krstných rodičov. V prípade krstu dieťaťa je potrebná náležitá príprava rodičov a krstných rodičov, lebo oni preberajú zodpovednosť za krstenca. Za dieťa sa pokladá ten, ktorý nie je zodpovedný za seba. Krst má byť udeľovaný buď ponorením do vody alebo poliatím vodou, pri zachovaní predpisov stanovených Konferenciou biskupov príslušnej krajiny. Rodičia a krstní rodičia majú dbať na to, aby sa nedávalo meno cudzie kresťanskému zmýšľaniu. Kánon 861 CIC hovorí, že riadnym vysluhovateľom krstu je biskup, kňaz a diakon pri zachovaní kánonu 530, bod 1. CIC. V prípade neprítomnosti alebo znemožnenia prítomnosti biskupa, kňaza, alebo diakona dovolene krst udeľuje katechéta alebo iný, koho na túto úlohu miestny ordinár určil. V nevyhnutnom prípade každý človek, vedený náležitým úmyslom chcieť pokrstiť. Duchovní pastieri, najmä farári majú mať starosť o to, aby veriaci boli poučení o správnom spôsobe krstenia. Ďalšie nariadenia týkajúce sa udeľovateľa krstu špecifikujú kánony 862 a 863 CIC.

Pokyny pre rodičov a krstných rodičov

Požiadať o udelenie sviatosti krstu musia vždy iba rodičia dieťaťa, alebo aspoň jeden z rodičov! ( nie starý rodičia, alebo krstní rodičia ) a to v čase úradných hodín na farskom úrade. Krstným rodičom môže byť iba praktizujúci kresťan – katolík, ktorý prijal základné sviatosti: krst, birmovanie a sviatosť oltárnu ( nie rozvedený ). Ten, kto všetky tieto sviatosti neprijal, alebo je iného vierovyznania, môže vystupovať len ako svedok krstu s jedným krstným rodičom. Na krste musí byť prítomný aspoň jeden krstný rodič. Predkrstnej prípravy sú povinní zúčastniť sa rodičia dieťaťa a tiež aj krstní rodičia. Ku sviatosti zmierenia – svätej spovedi, rodičia i krstní rodičia pristúpia v týždni pred krstom. Krstná slávnosť sa vysluhuje po dohode s kňazom alebo v nedeľu pri svätej omši.

K zápisu je potrebné priniesť:

1. rodný list dieťaťa;

2. informácie o krstných rodičoch (meno, priezvisko, vierovyznanie, zamestnanie);

3. povolenie miestneho správcu farnosti, ak rodičia žiadajú o krst nie v mieste bydliska