Posledný deň pred krátkou pauzou. Niekedy to je tak, pútnici to dobre vedia, že prechádzame cez všelijaké malé uličky, aby sme sa dostali do cieľa. V dnešných čítaniach vidíme ako Pán Boh využíva malé úzke uličky, aby sa dostal do nášho srdca. Tieto uličky alebo lepšie povedané praskliny, Mu slúžia, aby si nás mohol získať. Sú to naše slabosti, upokorenia, choroby a dokonca aj hriechy.
Počas siedmeho dňa nášho putovania sa zamýšľame nad sv. Jozefom ako človekom činu. Žiaden zo štyroch evanjelistov nezaznamenal ani jedno jeho slovo. Azda to znamená, že nič o ňom nevieme? Práve naopak. Keď raz svätý František evanjelizoval mesto so svojím spolubratom, ten sa divil, keď už po prechode mestom nepovedali ani jedno slovo o Ježišovi.
Drahí pútnici,
ešte sme na púti nespievali "nech padá dážď", a asi aj viete prečo 😃 ... Pomimo všetkých prekvapení ideme ďalej, hoc v malom počte, čomu sa mnohí náramne čudujú, ale všetkých upevňujeme, že sa to zmení.
Drahí spolupútnici, v dnešný deň pod znamením Premenia Pána sa k nám prihovárala celá príroda, keďže sa nám ukázalo aj slnko po dlhšom čase a prestalo pršať. Tak ako pre mnohé národy pred Kristom slnko bolo znamením toho, čo je Božie, tak aj prví kresťania prijali tento symbol a nazvali Krista "Slnkom nezachádzajúcim".
Pozdravujeme,
dnes sme drahí spolupútnici úspešne vykročili na cestu k Panne Márii už od rána po poľskej zemi. Niekedy je nám aj ľúto, keď nám mnohí pútnici rozprávajú o rôznych miestach okolo trate, ktoré nie vždy môžeme navštíviť, np. Krynica-Zdrój. Čo sa týka počasia tak bez zmeny 😃 ...
