Sviatosť manželstva je prameňom milosti, zväzok lásky a prostriedok posväcovania sa muža a ženy, ktorí sa rozhodli žiť vo vernosti, nerozlučiteľnosti tiež za účelom plodenia a výchovy detí.
Určitý čas pred sviatostným spojením muža a ženy Cirkev ponúka aj obrad zasnúbenia. Ide o svedectvo, že prišli k väčšej istote vo svojom vzťahu a uvažujú o celoživotnom spoločenstve. Je tu čas na intenzívnu modlitbu za seba navzájom a za budúcu rodinu. Klásť si otázky, snažiť sa na ne odpovedať a hľadať spôsob spoločnej odpovede. Uvedomiť si, že vzťah je dar, a tak treba oň prosiť. Hlavne netreba zabúdať, že tu ide o zrieknutie sa svojich vlastných túžob a prianí pre dobro spoločné.
Z manželstva pramenia aj povinnosti, a to výchova detí, pomoc a úcta k partnerovi a vytrvalosť vo vernosti jeden druhému. Spojením vo sviatosti manželstva sa muž a žena stávajú jedno. Puto je take silné, že nik a nič ho nemôže zničiť.
Sviatosť manželstva je znakom spojenia Krista a Cirkvi. Dáva manželom milosť milovať sa láskou, akou Kristus miloval svoju Cirkev; takto milosť sviatosti zdokonaľuje ľudskú lásku manželov, posilňuje ich nerozlučiteľnú jednotu a posväcuje ich na ceste do večného života (KKC, 1661).
Základné informácie:
- manželstvom vzniká medzi mužom a ženou celoživotné spoločenstvo, ktoré je zamerané na dobro manželov, ako aj na plodenie a výchovu detí;
- manželstvo Kristus povýšil na sviatosť, preto každý pokrstený katolík, vstupujúci do manželstva, je povinný uzatvoriť sviatostné manželstvo (teda v katolíckom obrade);
- ak sú obaja snúbenci katolíci, o vyslúženie manželstva sa žiada vo farnosti jedného zo snúbencov (podľa bydliska); ak je katolíkom len jeden zo snúbencov, o vyslúženie manželstva sa žiada v jeho farnosti;
- pokiaľ nás žiadajú o vyslúženie manželstva veriaci bývajúci mimo našej farnosti, musia sa preukázať písomným súhlasom ich vlastného farára (licenciou k sobášu);
- mnohí pokrstení katolíci žijú vo zväzku bez toho, aby prijali sviatostné manželstvo (boli sobášení buď civilne alebo v nekatolíckom obrade); chceme im podať pomocnú ruku a pomôcť im, aby ich zväzok bol platný aj cirkevne a mohli pristupovať k sviatostiam; ak máte podobný problém, neváhajte nás kontaktovať;
Čo je potrebné, ak chcete požiadať o vyslúženie sviatosti manželstva:
Navštíviť nás najmenej tri mesiace pred plánovaným uzatvorením manželstva. V mnohých prípadoch totiž treba vybaviť viacero formalít, čo si môže vyžadovať dlhší čas.
Predložiť: krstné listy snúbencov (len ak sú snúbenci pokrstení v inej ako našej farnosti) nie staršie ako tri mesiace, potvrdenú zápisnicu zo štátnej matriky, kde predložia požadované doklady, - OP a rodné listy - a na farský úrad prídu s štátnou zápisnicou.
Adresa matriky vo Vranove nad Topľou:
Matričný úrad vo Vranove n. T. (za budovou Obvodného úradu v Obradnej sieni, vchod zo zadnej časti budovy). Námestie slobody 4/135.
Pri prvom stretnutí sa spisuje zápisnica a dohoduje sa priebeh predmanželskej prípravy.
Niektoré dôležité poznámky:
Ak už boli snúbenci civilne sobášení, prinesú namiesto štátnej zápisnice potvrdenie o uzavretí civilného manželstva.
V prípade, že jeden zo snúbencov je vdovec/vdova, prinesie so sebou doklad o smrti manžela/manželky.
Ak ide o snúbencov, ktorých predchádzajúce manželstvo uznal cirkevný súd za neplatné, prinesú so sebou aj rozsudok cirkevného súdu.
Cirkevné právo uvádza, že katolícki snúbenci, ktorí ešte neprijali sviatosť birmovania, majú ju pred prijatím manželstva prijať, ak je to možné bez veľkej ťažkosti (z toho vyplýva, že katolík žiadajúci o sobáš by mal mať birmovku).
Pokiaľ je jedna stránka nepokrstená, platné uzatvorenie manželstva je podmienené dišpenzom diecézneho biskupa.
Pokiaľ je jedna stránka platne pokrstená, ale nie v katolíckej cirkvi (napr. v pravoslávnej cirkvi), dovolené uzatvorenie manželstva je podmienené dovolením (licenciou) diecézneho biskupa.
V obidvoch vyššie spomenutých prípadoch musia snúbenci podpísať vyhlásenie, v ktorom:
– katolícka stránka sľubuje, že urobí všetko, čo bude môcť, aby deti pochádzajúce z tohto manželstva boli pokrstené a vychovávané v katolíckej viere;
– nekatolícka stránka svojím podpisom len potvrdzuje, že je oboznámená so záväzkom katolíckej stránky;
Príprava na manželstvo:
Pri prvom stretnutí so snúbencami dohodneme priebeh bezprostrednej prípravy na prijatie sviatosti manželstva, ktorú predpisuje cirkevné právo
Príprava sa skladá z niekoľkých stretnutí so snúbencami, ktorých obsahom sú základné pravdy viery, práva i povinnosti veriaceho kresťana, sviatostná i liturgická príprava na slávenie manželstva.
Cirkev verí a vyznáva, že medzi siedmimi sviatosťami je jedna sviatosť osobitne určená na to, aby posilňovala tých, čo sú skúšaní chorobou. Je to pomazanie chorých.
„Sviatosť pomazania chorých sa udeľuje tým, čo vážne ochoreli, pomazaním na čele a na rukách olivovým alebo podľa okolností iným rastlinným riadne posväteným olejom, pričom sa iba raz hovoria slová: ,Skrze toto sväté pomazanie a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. R: Amen.´ A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní. R: Amen.“
Sviatosť pomazania chorých má za cieľ udeliť osobitnú milosť kresťanovi, ktorý prežíva ťažkosti spojené so stavom ťažkej choroby alebo staroby. Túto sviatosť môžu vysluhovať iba biskupi a kňazi. Na jej udelenie používajú olej posvätený biskupom alebo, - v prípade potreby, kňazom-, ktorý sviatosť vysluhuje.
Slávenie tejto sviatosti v podstate spočíva v pomazaní chorého olejom na čele a na rukách (v rímskom obrade) alebo na iných častiach tela (vo východných obradoch). Toto pomazanie sprevádza liturgická modlitba vysluhujúceho kňaza, ktorou vyprosuje chorému osobitnú milosť tejto sviatosti.
Osobitná milosť sviatosti pomazania chorých má tieto účinky:
- spojenie chorého s Kristovým utrpením pre jeho vlastné dobro a pre dobro celej Cirkvi;
- posilu, pokoj a odvahu kresťansky znášať utrpenia choroby alebo staroby;
- odpustenie hriechov, ak ho chorý nemohol prijať vo sviatosti pokánia;
- navrátenie zdravia, ak to osoží duchovnej spáse;
- prípravu na prechod do večného života [KKC 1499-1532].
Kto môže prijať sviatosť pomazania chorých?
Pomazanie chorých sa môže vyslúžiť veriacemu, ktorý sa po dosiahnutí používania rozumu pre chorobu alebo starobu začína ocitať pre chorobu v nebezpečenstve.
Vysvetlenie:
Veriaci, ktorý dosiahol „vek používania rozumu“, je podľa Kánonického práva človek, ktorý zavŕši 7. rok života. Pod podmienkou „ocitať sa pre chorobu v nebezpečenstve“ myslí sa na nebezpečenstvo smrti. Sviatosť pomazania chorých má teda právo prijať veriaci, ktorý ochorel na takú chorobu, pri ktorej je vážne nebezpečenstvo smrti.
Byť „pre starobu v nebezpečenstve“ znamená rovnako nachádzať sa v nebezpečenstve smrti. Sviatosť pomazania chorých môže prijať veriaci, ktorý v dôsledku staroby značne upadá na sile alebo má viac ako 75 rokov.
Táto sviatosť sa môže opakovať, ak chorý po vyzdravení znova upadol do ťažkej choroby alebo ak sa počas trvania tej istej choroby nebezpečenstvo stáva vážnejším.
„Znova upadá do vážnej choroby“ znamená do tej istej alebo inej život vážne ohrozujúcej choroby.
„Ak sa nebezpečenstvo stáva vážnejším“ znamená, že sviatosť možno opakovať keď sa zdravotný stav ešte viac zhoršil, a tak nebezpečenstvo smrti je ešte vážnejšie.
Ak sa zdravotný stav nezhoršil, sviatosť pomazania chorých by nemala byť opätovne udelená skôr ako o 6 mesiacov.
Pomazanie chorých sa nemá udeliť tým, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu.
Pred pomazaním chorých treba pristúpiť k sviatosti zmierenia ( nemusí to byť v deň prijatia sviatosti pomazania chorých) a po prijatí pomazania chorých tiež pristúpiť k sv. prijímaniu.
Táto sviatosť sa udeľuje žijúcemu, nie mŕtvemu človeku.
Túto sviatosť vysluhujem každý rok v našej bazilike pri liturgickej spomienke Panny Márie Lurdskej 11. februára, kedy slávime Svetový deň chorých, ale tiež na požiadanie kedykoľvek aj mimo kostola, či je to v dome pri chorom alebo v nemocnici. Ak je sviatosť vysluhovaná doma, je potrebné pripraviť stôl s čistým, najvhodnejšie s bielym obrusom, kríž, sviece, pohár s čistou vodou a malú bielu utierku.
Svätá Eucharistia završuje uvádzanie do kresťanského života. Tí, čo boli krstom povýšení na hodnosť kráľovského kňazstva a birmovaním hlbšie pripodobnení Kristovi, prostredníctvom Eucharistie majú s celým spoločenstvom účasť na samej Pánovej obete. „Náš Spasiteľ pri Poslednej večeri v tú noc, keď bol zradený, ustanovil eucharistickú obetu svojho tela a svojej krvi, aby ňou v priebehu vekov trvale zachoval obetu kríža, kým nepríde, a aby tak zveril Cirkvi, milovanej Neveste, pamiatku svojej smrti a svojho zmŕtvychvstania: sviatosť milosrdenstva, znak jednoty, puto lásky, veľkonočnú hostinu, pri ktorej prijímame Krista, duša sa napĺňa milosťou a dostávame závdavok budúcej slávy.“ (KKC 1322-1323)
Príprava na prvé sväté prijímanie
Príprava detí prebieha systematicky počas vyučovania náboženskej výchovy na základnej škole od 1. ročníka. Rodičia žiakov 3. ročníka odovzdajú záväzné prihlášky na farský úrad. Termín rozdania prihlášok je vždy ohlásený v čase detskej sv. omše v stredu večer. S prihláškou je potrebné doniesť aj krstný list dieťaťa ak nie je krstené v našej farnosti – Vranov – Sever.
Podmienky pre slávenie prvého sv. prijímania detí:
1. Účasť na bohoslužbách – streda večer detská sv. omša.
2. Primerané vedomosti
3. Svedectvo o krste
Kristus ustanovil sviatosť pokánia pre všetkých hriešnych členov svojej Cirkvi, predovšetkým pre tých, ktorí po krste upadli do ťažkého hriechu, a tak stratili krstnú milosť a ranili cirkevné spoločenstvo. Sviatosť pokánia im ponúka novú možnosť obrátiť sa a znovu získať milosť. Cirkevní otcovia predstavujú túto sviatosť ako „druhú (záchrannú) dosku po stroskotaní, ktorým je strata milosti“.
Sviatosť pokánia, ako všetky sviatosti, je liturgickým slávením. Riadnymi zložkami slávenia sú: kňazov pozdrav a kňazovo požehnanie, čítanie Božieho slova na osvietenie svedomia a na vzbudenie ľútosti, povzbudenie k ľútosti, spoveď, ktorou sa uznávajú hriechy a vyznávajú sa kňazovi, uloženie a prijatie pokánia, kňazovo rozhrešenie, modlitba poďakovania a prepustenie s kňazovým požehnaním.
Vyznanie hriechov kňazovi je podstatnou časťou sviatosti pokánia. Je potrebné, aby kajúcnici pri spovedi vyznali všetky smrteľné hriechy, ktorých sú si vedomí po dôkladnom spytovaní svedomia, aj keby boli veľmi skryté. Proces návratu k Bohu, nazvaný obrátenie a ľútosť, zahŕňa v sebe bolesť nad spáchanými hriechmi a odpor voči nim, ako aj pevné predsavzatie v budúcnosti viac nehrešiť. Obrátenie sa teda týka minulosti i budúcnosti, živí sa nádejou na Božie milosrdenstvo.
Kto chce dosiahnuť zmierenie s Bohom a s Cirkvou, musí vyznať kňazovi všetky ťažké hriechy, z ktorých sa ešte nespovedal a na ktoré sa rozpamätá po starostlivom spytovaní svedomia. Cirkev veľmi odporúča spovedať sa zo všedných hriechov, hoci to samo osebe nie je nevyhnutné.
„Celá účinnosť pokánia je v tom, že nám navracia Božiu milosť a spája nás s Bohom v dokonalom priateľstve.“ Cieľom a účinkom tejto sviatosti je teda zmierenie s Bohom. U tých, čo prijímajú sviatosť pokánia so skrúšeným srdcom a s nábožnosťou, „zvyčajne zavládne pokoj a spokojnosť svedomia spolu so silnou duchovnou útechou“. Sviatosť zmierenia s Bohom spôsobuje totiž pravé „duchovné vzkriesenie“, prinavracia dôstojnosť a dobrá života Božích detí, z ktorých najvzácnejším je priateľstvo s Bohom.
Iba tí kňazi, ktorí od cirkevnej autority dostali právomoc rozhrešovať, môžu v Kristovom mene odpúšťať hriechy.
Duchovné účinky sviatosti pokánia sú:
- zmierenie s Bohom, ktorým kajúcnik znovu získava milosť,
- zmierenie s Cirkvou,
- odpustenie večného trestu, ktorý si človek zaslúžil za smrteľné hriechy,
- odpustenie, aspoň čiastočné, časných trestov, ktoré sú následkami hriechov,
- pokoj a spokojnosť svedomia a duchovná útecha,
- vzrast duchovných síl pre kresťanský boj.
Individuálne a úplné vyznanie ťažkých hriechov, po ktorom nasleduje rozhrešenie, je jediným riadnym prostriedkom zmierenia s Bohom a s Cirkvou (KKC 1422-1498).
Sviatosť zmierenia je možné v našej farnosti prijať počas rannej a večernej sv. omše. Spovedanie v čase sv. omše o 12.00 hod. zabezpečujú kňazi z vranovského dekanátu. Rozpis je na našej internetovej stránke v kolónke spovedná služba, ako aj na nástenke pri vchode do kostola.
V prvopiatkovom týždni sa spoveď začína ráno o 6.00 hod. a večer pol hodiny pred sv. omšou. V čase sv. omší o 12.00 hod. sa v tom týždni nespovedá.
Sviatosť birmovania môže a má prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol pobirmovaný. Príprava na birmovanie má viesť kresťana k hlbšiemu zjednoteniu s Kristom k živšej dôvernosti s Duchom Svätým, s jeho činnosťou a s jeho darmi , aby mohol lepšie vziať na seba apoštolské povinnosti kresťanského života. Preto sa má birmovná katechéza, prebiehajúca v škole i vo farnosti, usilovať o prebudenie vedomia k príslušnosti ku Kristovej Cirkvi, ako aj farskému spoločenstvu, ktoré má osobitnú zodpovednosť za prípravu birmovancov. Na prijatie birmovania je potrebný stav milosti. Kandidát na prijatie sv. birmovania má pristúpiť k sviatosti pokánia, aby sa očistil vzhľadom na prijatie daru Ducha Svätého. Horlivejšia modlitba ho má pripraviť, aby poslušne a ochotne prijal silu a milosti Ducha Svätého. Rodičia sú prví zodpovední za výchovu svojich detí. Túto zodpovednosť dosvedčujú predovšetkým tým, že vytvárajú rodinu, kde vládne ako pravidlo nežnosť, úcta, odpustenie, vernosť a nezištná služba. Táto výchova sa uskutočňuje vtedy, keď si členovia rodiny pomáhajú rásť vo viere svedectvom kresťanského života podľa evanjelia. Je poslaním rodičov naučiť svoje deti modliť sa a pomáhať im odhaliť svoje povolanie Božích detí, ktoré sľúbili pri krste. Preto sa od Vás, rodičia kandidátov sviatosti birmovania, vyžaduje: Aby ste svojho syna/dcéru viedli k pravidelnej účasti na svätej omši v nedeľu a v prikázané sviatky, k pravidelnej rannej a večernej modlitbe, ku konaniu dobra a zachovávaniu Božích a Cirkevných prikázaní, ku kajúcnosti a pokore, k užšiemu spojeniu s Ježišom vo sviatosti zmierenia a v Eucharistii, k prehĺbeniu vedomosti o Duchu Svätom a sv. birmovania. Pán Ježiš povedal: „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach“ / Mt 10, 32-33/.
Základné informácie
sviatosť birmovania môže prijať každý pokrstený človek, ktorý ešte nie je birmovaný. Je potrebné, aby sviatosť birmovania prijímali veriaci po náležitej príprave. Sviatosťou birmovania sa veriaci, pokračujúc na ceste uvedenia do kresťanského života, obohacujú darom Ducha Svätého a dokonalejšie sa pripútavajú k Cirkvi, aby boli slovom i skutkom svedkami Krista, šírili a obhajovali vieru. Kto môže byť birmovným rodičom? má byť určený samotným birmovancom alebo jeho rodičmi (pokiaľ je birmovanec ešte dieťa) a má mať úmysel a byť schopný plniť túto úlohu:
1. katolík, po prijatí sviatosti birmovania a Eucharistie.
2. pokiaľ je ženatý, manželstvo bolo uzatvorené v katolíckom obrade.
3. má byť praktizujúcim kresťanom.
4. nemôže to byť otec alebo matka birmovanca.
5. kresťan, ktorý nie je katolíkom, nemôže byť birmovným rodičom.
6. odporúča sa, aby bol birmovným rodičom krstný rodič birmovanca.
