Otcovia a duchovní spisovatelia veľmi často povzbudzovali veriacich do nočnej modlitby, lebo ňou sa vyjadruje a zdôrazňuje očakávanie Pána, ktorý sa vráti: „O polnoci sa strhol krik: ‚Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!‘“ (Mt 25, 6); „Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno. Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane“ (Mk 13, 35-36).

Vzorom každého jedného nočného bdenia – vigílie – je veľkonočná vigília. O nej to píše sv. Augustín: „Túto noc, v ktorej Pán vstal z mŕtvych a vo svojom tele začal pre nás onen život, v ktorom niet smrti ani spánku, prežívame v bdení; a preto ten, ktorému ako zmŕtvychvstalému spievame a pritom dlhšie bdieme, nám dá, aby sme s ním kraľovali a žili bez konca.“

Práve preto sme sa v našej bazilike rozhodli spoločne prežiť čas nočného čakania na Krista, čas naplnený Božím slovom, spevom, oslavou Pána nášho života a pokornou poklonou. Adventné obdobie je úžasným časom, v ktorom z jednej strany očakávame Kristov druhý príchod a z druhej strany v tomto očakávaní nie sme sami, ale svojou prítomnosťou nás posilňuje a povzbudzuje Ježiš, Túžba nášho srdca. Nech túto noc zaznieva z našich úst, a predovšetkým z našich sŕdc ono zvolanie: „Marana Tha – Príď, Pane!“ … na konci vekov, ale aj teraz do našich dní.

o. Ondrej

Vigília prvej adventnej nedele