Rodina, to som ja, sestra a brat, rodina je otec a mama... – Slovami piesne sme odštartovali deň plný hier, športu a zábavy. No bol to najmä čas, ktorý mohli rodiny stráviť spoločne. Deň rodiny 11. júna sme začali slávením sv. omše, po ktorej nasledovalo individuálne požehnanie rodín. Na rad prišla katechéza, čo znamenalo presun animátorov s deťmi do KKD.
Na rodičov už čakali Čopovci – manželský pár zo Sniny. Aj deti mali vlastnú katechézu, ktorá bola spojená s niekoľkými hrami. Po katechéze sa rodičia pripojili k deťom a spolu plnili úlohy na stanoviskách stopovačky. Po splnení toľkých úloh každý vyhladol. A tak sme si vychutnali guláš, ktorý teta Beátka vždy dokonale pripraví. Ani sme sa nenazdali a deti boli opäť v plnom nasadení. Na rad prišiel, možno neočakávaný, florbalový zápas. Vlastne bolo ich niekoľko. Hra zanietených chlapcov, animátorov, na čele s otcom Ondrejom stála za to. Po vyčerpávajúcom turnaji bolo potrebné stíšenie, a tak sa rodiny presunuli do veľkej sály, kde sa približne 50 ľudí modlilo Korunku k Božiemu milosrdenstvu. Veľmi milým prekvapením boli detské chvály, ktoré som ja osobne ešte nezažila. Bolo ohromujúce sledovať, ako si deti rozobrali vlajky, stuhy a spievali detské piesne. Po modlitbe chvál nemohlo nasledovať nič iné ako grilovačka. Nechýbalo množstvo hier až do neskorého večera. Niekoľko verných fanúšikov slovenského futbalu sa presunulo do veľkej sály, kde bol premietaný prvý zápas našich chlapcov na majstrovstvách Európy vo Francúzsku. Na rodinách sme mohli badať nadmernú spokojnosť. A keď čas pokročil, animátorom neostávalo nič iné, ako vziať do rúk metly, športové potreby či zvyšné jedlo a začať upratovať. A keď bolo všetko na svojom mieste, animátori ukončili deň tým, že rozprúdili debatu o rôznych zážitkoch a príhodách, na ktorých sa do noci bavili.
Erika Kušnírová
Deň rodiny
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
